Le calendario Cholq'ij ku ts'o'ok le yáantajo'ob tu 1 ti' 13 pero u ciclo es jump'éel u k'iino'ob yéetel u k'iino'ob.
Le relación le 13 yéetel le ciclos tu kuxtal es múltiple, ti' jump'éel u k'a'ato'ob:
Le 13 es jump'éel cantidad importante tu ts'ookbilil maya. Ku t'aano'ob u k'iin tu yáantaj le nivelil u yáantaj yéetel ku t'aano'ob yéetel le significado le nawales ku t'aan yéetel ku yaantal u máak'. Le número ya'abil u yáantaj tu jump'éel kuxtal, ku ts'a'abal le chi'ich, ka'ansaj, ka'anal yéetel nojoch ka'anal.
Principio tu Junp’éel.
Taj, Ts’a’, Juntúul.
Le juntúul ku ts’áik u tuukul, u máanil yéetel u kúuch.
Junp’éel tuukul le’ ku meyaj juntéene’, mixba’ate’ex bey ts’áama’.
Junp’éel ku chi’in, le ba’ax ja’atsik yéetel ku nukuchpajal.
Tu ja’atsik le ba’alo’ob tu k’áajóolil, ichil le k’áaxo’ ku chan iknal u tsol óoltajo’ob, k’a’ajtal le meyajil u vibración.
Principio tu K’áak’ K’áak’al.
Ret’o’, K’áak’, Paach.
Tu’uxilil ts’u’uts’ yéetel meyaj; máak yéetel ixik, ka’at chi’oba’.
Ka’anik u tsotso’obo’ le k’áak’al, k’áat u ts’aik bin xíimbal.
Wa le k’áak’al ma’ tu ts’íib, mix uts’ jump’éel junp’éel.
Tóok u k’áaxo’ u tsol tu vibración ku chan bin kexik ti’ kaab, K’iin, ka jo’otik k’iinil Kaab’náal.
Principio tu Ritmo.
Meyaj, Mets’ juntéene’, K’úuch.
Múul yéetel ch’ooj, nojoch ka báalche’, noj k’ab yéetel pak’atal.
Túumben ba’ax ku si’ij jumpéel, ku xíimbal, ku kíim, ka ts’o’ok uts.
Jo’ ch’aik jun há, le koolajilil k’áat u lu’umo’, ja’, ja’áak’.
K’áak’al ku sut ba’axalo’ob: karmalo’ob ku ts’a’ik u xikinil, dharmalo’ob ku ts’a’ik u nach’ilil.
Principio tu Kuxtalil Tso’ots’.
Formaj, Meen, Taan.
Le káa’p’éel ku ts’a’ u táanil jump’éel ba’axil (piramide).
Táanil k’áach ku tsol máaxo’ yéetel nojoch kaajo’.
Ku t’aan u jats’kabilil nojoch k’áax, 4 k’áaxil, 4 tuukul, 4 elementales.
Principio tu Nucleo.
Luum, Mandaméento, Chóoch.
Táan u ya’alil u tsool, u óotsil k’ab, tuukulil le naturaleza.
Tu jump’éel atomo ku yáantal nuclejo’ yéetel electrono’obo’.
Le óotsil 5 ku t’aan u ts’u’uts’ sak-kaan k’iin; le tonalil ku máan u ts’íib.
Principio tu Equilibrio Orgánico (2×3).
Jo’oj, Balansar, Tukuch.
Le ritmilo’ob ku meyaj tu’ux ku sáamal balansar u xikinilil.
Le hexágono’ ku patik u k’áak’alil ka’analil k’áax yéetel célula.
Kíimbala’ ku chan u jump’éel estado nojoch túumben túukulil.
Principio tu Unificación Mental.
Ats’aats’, Inpirar, Jo’osal.
Táan k’uxajilo’ob ichil junp’éel tuukul; le materialil jump’éel fractal tu mentalil kaab.
Le wákxak ku kanal u tsol, tu’ux ku inpirar ats’aats’.
U meyaj ku meyaj yéetel ja’ ts’íits’ u k’iinil Luna (7 k’iin).
Principio tu Resonancia Armónica (Octava).
Integro, Ts’áa, Ats’aats’.
Bey mixbail, le escalalo’ob ku súut u chi’bal ichil octavo’ob.
Le oktavo’ ku k’a’am ba’axilil infromasióon; le tono 8 ku ts’áa u forma.
Ocho ku yaan yóok’ol le 4 k’iin + 4 tu’ux le lu’um.
Principio tu Ciclo.
Ich’am, Tso’ook, Pulso.
Ba’ax ku meyaj ku meyaj según Ley Kósmica; ma’ repetisión, sí periodicidad.
Representa le ts’ib femenina (Yin), túumben óoltajilo’ob, energías, conceptos.
Principio tu Manifestación.
Manifestar, K’emk’ent, Perfectuar.
Le meyajil energía ku ja’atsik tu cada octava de vibración.
Tsooj u yóok’olil u’obstáculo’ob, jump’éel balansi 5+5 k’ab.
Principio tu Estructuras Disonantes.
Ts’íibil, Dispersar, Tz’uts’.
To’on estructuras ku k’exik ichil nuevos realidades; meyaj perpetuo ku táan jump’éel mutación.
Le aparente kaos ku sáamal tu orden túumben (5ª dimensión) más nahil.
Principio tu Estabilidad Compleja (2×6).
Mejen, Universal, Mets’.
Le polaridad tu hexágono ku ts’áa a cada especie u propia frecuencia.
Ku jóok’ u fuerzas conservadoras tu kuxtal yéetel le Lu’um.
Principio tu Vibración Universal.
Presensia, Transender, Permanesér.
Ba’ax tu yaan táan ts’u’uts’ tu meyaj; le u’uchbenhasta le más ka’ach ku páajtal.
U movimiento ku súut ti’ si’ipil ka’ach yéetel túmben kéej.
Trese ku juntóol ts’íib; sabiduría yóok’ol kaab, u yaakunaj le máako’ yéetel le Lu’um.