nahual

Informacion Elementos

INFORMACION

Nahual, bey xan ku t’aano’ob nagual o nawal (tu náhuatl: nahualli ‘oculto, escondido, disfraz’), tu le kuxtal ku ya’abil mesoamericanas, ku ya’abil jump’éel máak’ o máak’ nojoch le ku ya’abil u k’áat ku ya’abil forma le ba’al. Le t’aan ku t’aano’ob tanto tu jump’éel máak’ ku ya’abil le k’áat como tu ba’al ku ya’abil jump’éel alter ego o ba’al tutelar.

Tu yáantaj ku t’aano’ob yéetel le cosmovisión le máak’ob Mesoamericanos le Nahuales ku ya’abil pixano’ob yéetel yáantajo’ob nojoch ku ya’abil tu yáaxil jump’éel le ba’alilo’ob le yaan yéetel le máak’ob yéetel ba’alo’ob tu ts'ook u kuxtal.

Tu le kuxtal Maya le nahual tu jump’éel máak’ ku ya’abil nojoch importancia. Ku ya’abil jump’éel ba’ax ku yaan u t’aan yéetel ku ts’o’okol ku ya’abil. Ku ya’abil ku ya’abil jump’éel ka’anal yéetel ku ya’abil. Ku ya’abil ku ya’abil ku ya’abil jump’éel u k’iin le ya’abil, le k’iin u ya’abil, le ja’ab, le yáantaj ku ya’abil yéetel le misión ku ya’abil.

Tu le kuxtal maya ku t’aano’ob ku ya’abil jump’éel tu ka’anal yéetel jump’éel ba’al ku yaan ku ku ya’abil, bey jump’éel ángel guardián, ku máako’ob ku ya’abil ku t’aano’ob, ku ya’abil ku ya’abil nojoch yéetel tu pixanil. Ku t’aano’ob xan ku jump’éel máak’ incluso ku ya’abil tu pixan le jump’éel ba’al, yéetel le ba’al ku ya’abil u ya’abil yéetel ku ya’abil ku ya’abil.

conoce los nahuales:


ELEMENTOS

Tzikin

Tzikin

Significado

Pajaro

U jats'utsilo'ob:
Le náwal le máam u yáax kaajil. Ku representaj k'áajtal le kaaj (chantún, wits, káaltik u lu'um). Tu'ux ku meyaj u sakario'ob ku ts'áaj u jóok'olil.
Significa báalam.

Ku representaj le altár maya (tab'al). Ja’áanil u k'iin tu yáakay xook u k'áajtal ichil le báaxalil (waajil yéetel lu'umil).
Ku ts'áaj u p'óopil yéetel u ya'al jun jach máak súutuk u k'áajtal u k'áaxo'ob. Tu k'iinil janlal ku jala'ats u tax t'aan ku ts'áaji le x'katzin verde, tumen ku representaj le k'áajil máasewáalo'.

Toj óolalil:

  • Ku ts'áaj u óolal yéetel u suku'unil ba'ala'ob.
  • K'iinil k'uchul ja'.
  • K'iinil inwóol u k'áajtal icham.
  • K'iinil tu p'áatal u nojoch máasewáalo'ob.
  • K'iinil tu xokik táan u k'áaxo'ob mixba'al u jok'ol icham.

K'uchul: Keme Táan u bin: Iq'

Fortalezas:

  • Toj óol, k'áajal, ts'aik, báat', nojoch óol, púuts'.
  • Máansaj tsolom yéetel tsolam.
  • Toj puksi'ik'al.
  • Nojoch máanilo' tu juuntal.
  • Puede ser nojoch ajk'olnaj tu sáastal u k'áajtal.

Debilidades:

  • U chi'i'ik' óol ka jats'uts.
  • Ka p'áataj óol ichil k'iin.
  • Su óol ka tu'ux aj ts'íib', noj óol, páach óol, y u ts'aik suuk'ul.

Ajmaq

Ajmaq

Significado

Búho, falta o culpa

U jats'utsilo'ob:
"Ajmaq" u k'áaba' mixba'al ma'ax mix juntéene' tu K’iche’. Le k'iinil baknik ma'ako'ob. Ja'aj u k'iinil tu yáajal k'áat chi'ibal u jóok'olol máako'ob. Ja'aj u k'iinil tu yáal ajawil le pixano'ob máak tso'ok u béeyal.

U k'iinil u pixano'ob ku sáansamal k'uchul k baket óol. Tu k'iinil jump'éel k'ax óol máan u maaya'al ku uts k suku'unil, bey xan ku tsola'al k'áax le kuxtalil baket.

Ba'ax ku ts'íib:

  • Ku ch'úupal pixano'ob máam yéetel yáax.
  • K'iinil ilikba'al u pixano'ob.
  • K'aatenil p'áaxil k siniko'ob.

Máanil t'aan: Toj óolal yéetel status.

Fortalezas:

  • U nojoch na'at, na'atik.
  • Ajidlil, tsikbalil.
  • Jach k'áajal.
  • U t'aan yaan fácil.
  • Naatil, na'at óol.
  • Maestros, ajkonsejero'ob.
  • Jach k'a'asaj.
  • Tu púuts' óol.
  • Jach máan na'at.
  • Tu ts'íib t'aan.
  • Aj kommunikador.

Debilidades:

  • Máako', pecador.
  • In laj lo'ol.
  • Aj púuts'il.
  • Ku sok u na'atilo'ob le kúuchul.
  • Ku ts'íibil.

No

No'j

Significado

Idea o sabiduria

U jats'utsilo'ob:
U nojoch na'at yéetel u na'atsil. Nawal u ts'íib, na'at. Jats'uts u k'a'ansaj máats'il t'aan. Yaan u na'atsil t'aan k inwóol tu Ts'aajol yéetel Bó'ots'. Beyxʼe, ja'aj unoob le “cargadores del tiempo”.

Jump'éel k'iin jach uts tu dáal gracia yéetel k'áat chi' u yo'osal na'atsil. Máak tu ja' kex No'j ku síijil ba'ala' yéetel na'at (bey tsel ka síijil). Tu Maya u na'atsil máan nakaj. Túumbenil na'at k uno'oba' ku bisik u tsol.

Toj óolal:

  • Ts'áaj gracia tech tu na'at.
  • Ts'áaj gracia a k'uchulil na'at.
  • K'iinil jump'éel meyajil ichil k'áat u xu'ul u máan na'at.
  • Ts'áaj tsol u nojoch na'at.
  • K'iinil u k'a'at chi' u nojoch k'uchulil konsejo.

K'uchul: Toj Táan u bin: Kan

Fortalezas:

  • Jach paach na'at.
  • Ajna'at, ajkonsejero.
  • Puede tornarse aj científico.
  • U nojoch ch'ool beyo.
  • Jach tu tsolil, ajto'on.
  • U tsolil tu t'aan.
  • Puede ser ajt'aanaj nojoch.

Debilidades:

  • Sáasal u púuts' óol.
  • Túumbenil inwu'uy óol.
  • Ku ya'al u púuts'il tsol.
  • Jach ajts'íib ku síijil sólo.

Tijax

Tijax

Significado

Pedernal o obsidiana

U jats'utsilo'ob:
Significa tu'ulil yéetel obsidiana. U símbolo ti' tuunil. Ku jach máak u ts'ak ichil Maya. U p'áatal le rayos yéetel u t'óh. Máak meyaj tu k'iinil Tijax puede ser nojoch ajts'aak.

Ba'ax ma' uts: le k'iin ku jats' oksaj k'áaxal. Ajq'ijobo'ob tu ya'al u k'iin “ku jantaj”. Para evitar ba'ax ma' uts, ku jolóʼob u ofrenda yéetel ku k'áat u beyo aj Ajq'ij.

U k'iin ku jach k'áajal tu ya'al baketel k'áat. Ku jach k'áajal u k'uchulil. Máak nacido tu k'iin siliy kaj to'on ku t'aata'amix tu óol mix k'áansaj.

K'uchul: Tz'i Táan u bin: Keme

Fortalezas:

  • Aj defensolil nojoch ts'íib.
  • Nojoch puksi'ik'al, ajayuda'an.
  • Ku meyaj ma' tojíinol.
  • Puede ser ajq'ij.
  • Ajts'aak tu tuunil.
  • U káat chi' le k'uchuk óol.

Debilidades:

  • Jach k'áaxal, jach púuts' óol.
  • U yáanal kaxan.
  • Jach tímido tu púuts'.
  • Puede tornarse vengativo.

Kawoq

Kawoq

Significado

Trueno o dificultad

U jats'utsilo'ob:
Nawal in xch'úupal (partera). Ja'aj u k'iinil le bacab’ t’aan: Pisom Q’aq’al. Ku t’an u ya’.
Dualidad le k'a'ak' ichil Maya. K'iinil x-ko'olelo'ob, familia yéetel kajil. Ku k'al tech k'áat áanalte' jump'éel k'uxtalil ja’.

Ku ts'aaj u síijil yéetel u t'aan a ajq'ijobo'ob. Ku janal u k'áat u ts'íibo'ob ts'aak. Ku jóok'ol ti' Máasewal Kaab yéetel le che'oba', ku ts'íib u yóoltik aj ts'aak pak'al. Ku bejo'l tu familia. U k'iin le xch'úupal tu báak’ yéetel in mejen k'áajal súut.

Toj óolal:

  • K'iinil ajts'aak (aj tuntun) yéetel aj xch'úupal.
  • Jun tu'uxilemil ts'aak.
  • K'iinil k'áat chi' le kajil.
  • K'iinil k'áat ja'.
  • K'iin tu k'a'at u k'áajtal chen ba'alche' máanen juntúul in mejen.

K'uchul: B'atz' Táan u bin: Kej

Fortalezas:

  • Balanceado yéetel áalik.
  • Meyaj tu familia.
  • Xch'úupal → ajkomadrona.
  • Puede ser ajq'ij.
  • Jach ajchan t'aan.

Debilidades:

  • U púuts' óol ka pach'il.
  • Problemas siijik.
  • Maʼatsil tu yaak'el.
  • Ix ku k'ajad t’aan t’aan.
  • Jach tu tsikbalo'ob.
  • Mejen mix báaxtik.

Ajpu

Ajpu

Significado

Cerbatanero o señor principal

U jats'utsilo'ob:
Le sáastal yéetel representación le K'inich Ajaw. Significa aj tóohil, aj jant'aj. K'iinil u sásik le ba'ax k'axan. Ku representaj le najilil Jun Ajpu yéetel Ixbalamke.

K'iinil nojoch Ajawil, le Táata Kaab, ch'ok sáastalil k'aax. Ku ts'áaj sáastal yéetel ch'áanal ba'ax yéetel máasewalil.

Ku tuukul le sáastal, ja'aj u jaasik k'uxtal. Yaan u p'aaxil tu yaanil k'inx.

Toj óolal:

  • K'iinil tsikbalo'ob le pixano'ob.
  • Uts u k'iinil ts'aak.
  • Ku k'áat jump'éel nojoch k'áajtal.
  • K'iinil u k'áat chi' tu sáastalil tu jump'éel k'ax.

K'uchul: E Táan u bin: Q'anil

Fortalezas:

  • Máan tu na'at.
  • Habilidad artística.
  • Aj su'utuk.
  • Defiende ba'ax k'ajáane'.
  • Puede ser ajq'ij.
  • Aj tóohil.

Debilidades:

  • Púuts' óol.
  • Jach suuk'ul.
  • Tzok.
  • K'aax.
  • Mix sáastal tu k'uxaj.

Imox

Imox

Significado

Locura o pez

U jats'utsilo'ob:
Símbolo le púuts' ka k'uch (imox). “Imox” u k'aba' to'onil ba'ax ts'íib'. Tu mayoría, u k'iinil jach kaxan. Ja'aj u nawal le ya’.

Ku yilik jump'éel imbalance emocional. Meyaj k'iinil pa tza'ak óol.

Significa locura yėetel ne'neel. U k'iin tu k'a'at chi' ja'. K'iinil ku k'a'at chi' ba'ax ya' jats'uts.

U k'iinil ba'ax t’aaj óol. Ma' wáaj uts jump'éel nojoch ts'aik tsol.

Toj óolal:

  • Ts'aak tzaik óol.
  • Tza'ak u ya'.
  • Ku balansaj óol, pixan, puksi'ik'al, ba'ak'.

K'uchul: Aj Táan u bin: Toj

Fortalezas:

  • Ku tuukul/wa'al.
  • Ku u túukul yilik le natureza.
  • Ku yaaj u izquierda hemisferio.
  • Jach inwóol pa túumbenil tuukul.

Debilidades:

  • Ts'ajtal inwóol.
  • Inseguro.
  • Aj púuts'il.
  • Desordenado.
  • Carácter jump'éel túumbenil.

Iq

Iq'

Significado

Viento o luna

U jats'utsilo'ob:
U ya’ yéetel u k'áajtal. Nawal u ja’. K'iinil K’u’x Kaab yéetel K’u’x Kaj. Ku páatal le ik’ yéetel u puksi'ik'al. Tu k'iin ku k'a'at chi ja’ jats'uts u k'áajal le maako'ob.

Significa ik’ yéetel sáastal kuxtal. Nawal Jun Raqan (Huracán) tu tornado. Bey xan cargador túumbenil. Ku representaj u jíik’ le wíinkil. Le sáastal jump'éel suuk'ulil ku p'áatal.

In palal tu k'iin Iq’ ku meyaj ba'ax tsol máax uts. Bey le ik’ ku xkup’éel ba’ax.

Toj óolal:

  • Meyajil tu ja’.
  • K'iinil tza'ak óol, pixan yéetel puksi'ik'al.
  • K'iinil k'áat chi' ik’ ma' deroos le yaalba'al.

K'uchul: I'x Táan u bin: Tz'i'

Fortalezas:

  • Adaptable.
  • Puksi'ik'al ch'ujuk.
  • Aj sueños, aj na’at futura.
  • Jach kreativo.

Debilidades:

  • Taj óol fuerte.
  • Inseguro yéetel impulsivo.
  • Infidelidad.
  • Problemas sociales.
  • T'aan directo.

Aq

Aq'ab'al

Significado

Amanecer, aurora y mano

Tsʼáaniloʼob:
U náajil kʼàabʼ yéetel u jaʼatsʼlal kʼíin. Representa le lúum, le túukʼuloʼ yéetel le cheʼil. Joʼokol u kʼáakʼ tu chʼóchʼoʼ kʼíin; tsʼíib le “Aqʼabʼal” kuʼuchul ichil le maayaʼiloʼob bey juntúul luʼumtsʼíib.

Táan u túukʼulil u beel u kʼáanat u yóokʼol kaabʼ. Mixbaʼal ku jantaj u tsʼíib le lúum tuʼux se keʼeloʼob hopel kʼíin. Le kʼáan yéetel le chʼíinbal ku kʼáat chiʼobaʼ Ajaw kʼu yóokʼol kʼiinil kaʼanalil tiʼ jumpʼéel jaʼatsʼilil.

Takpʼakalilililil:

  • Katsʼuk u puksiʼikʼaloʼob yéetel u óol.
  • Jatsʼuts u kʼáatalil xíikin jaʼatsʼil.
  • Katsʼuk u kʼuchulil tiʼ wáayiloʼob yéetel báalamiloʼob.
  • Máax ku síijil tiʼ a kʼáabaʼloʼob yéetel u jaʼatsʼilil kʼuchul u yaalkʼaboʼ.
  • Kʼáat u kaanantik bejlaʼeʼ u kʼuum kʼáat u kénsaj junpʼeekʼ maʼwaloʼob wíinik.

Jóokʼol: Keme Ichil: Iqʼ

Chʼaikʼiloʼob:

  • Máaniktik, takpʼáal, tsʼíibtaʼan, kʼáankun, koʼoleloʼob.
  • Túukulil chak, máakʼ tuchel yéetel ch´íʼibal jaatsʼ.
  • Oox tu yóokʼol kaabʼ.
  • Mixbaʼal ku súut kʼáat jumpʼéel kóokay tsol.
  • Yaantal u yuumtak ku betik máaxoʼob tu beel.

K

K'at

Significado

Red, cautiverio o iguana

Tsʼáaniloʼob:
“Kʼàat” tu maayaʼ tʼàan túunil “kʼat” – lúub yéetel metsah. U síimboloʼ tiʼ kʼáakʼ yéetel u paach. Ichil le kʼaʼabal maaya’ ku jantaj bey jaatsʼil–antʼil máaxoʼob yéetel u beel ku kaanantik baʼax kʼat yéetel tsʼil.

Le metsahil ku helmaj kʼáancheʼ, ku kachʼansik jóokʼol kʼaʼanal yéetel u jaʼatsʼilil tsʼíib. Baʼaleʼ mix uts yáanal u baah; maʼ inwáantaj u kʼáanalil a visitaj Ajqʼij tu letiʼ kʼiʼin tak pʼéel kʼiʼinil. Lay u beel k mix k-on a kʼat u puksiʼikʼal baʼax.

Takpʼakalil:

  • Kʼáat chiʼobaʼ u jáach tuláakal jumpeʼel preso.
  • Kʼáat kʼáabalil kaansaj kushkabalil u almehen.
  • Kʼaʼabalil k nuʼukulil túukul yéetel níibsaj naʼats.
  • U kʼáat puksiʼikʼalil kʼáajtalil óol yéetel a síijil ichil mukʼaʼan tsol.

Jóokʼol: Ajmaq Ichil: E

Chʼaikʼiloʼob:

  • Máakʼ jatsʼutsiloʼob, nukuch pʼéelil.
  • Pʼáatal u beel.
  • Pʼáaytak u pʼáastalil pʼektaj kʼáatchilil.
  • U yáanalil tiʼ ajqʼij.
  • Yaantal u báalamilil, inwáantajoʼob.
  • Tsʼíib kʼáat u beel.
  • Jach táan u túukul.

Kʼulil:

  • Chʼakbaloʼob, tsʼíibtuniloʼob.
  • Méeyaʼan tu puksiʼikʼal.
  • Perdioʼ yéetel báaxal kunáan tu béelil.
  • Tálentik pʼeekʼ.
  • Kax tsol tsol tu yóokʼol.
  • Yaantal u naʼatsil.
  • Chokoj baʼax maʼ uts taan u yaantal baʼax tu núuk.

Kan

Kan

Significado

Serpiente emplumada

Tsʼáaniloʼob:
“Kan” taan u tʼaanil nojoch núuk; le Kʼukʼumáats’ – le Serpiente Emplumada. U jóokʼolil jun kʼáakʼil tiʼ tukʼul yéetel kʼáajalil. Síimboloʼil justicia yéetel equilibrio. Pa le kʼiʼin mix jach píib u beel; jach kaxan u yiichnan najil kaxan óol.

Maan uts ken kaʼansik in wóol mix bʼáaxten; baʼaleʼ le najil justíciaʼ ku tsʼook u kaxan tu keʼel taanchaj yéetel tu tsʼíib yilaʼetal.

Takpʼakalil:

  • Tsolmayáanalil justiciaʼ yéetel iikʼnal.
  • Kʼáat kʼajóoltaʼal puksiʼikʼalil kʼáakʼ.
  • Kʼáat síijilil u kʼáakʼ tu yóokʼol óol yéetel kʼáajalil.
  • Jun máaxilil tumen kén tsʼíik le jaʼatsʼil.
  • Kʼáat páajtalil tsʼéen naj óol, chajoʼ yéetel kaxanchaj.

Jóokʼol: Noʼj Ichil: Aj

Chʼaikʼiloʼob:

  • Máax tuʼux inwáantaj jach naj túukul.
  • Túukul tuʼux yujtal u wíinklilal.
  • Jach kʼáanantiloʼob.
  • Tiach jalach óolilil justiciaʼ yéetel tzij.
  • Tán u beelil juntúul meyajnoʼ.
  • Yaantal u meyaj pʼeekʼ kʼáanantiloʼob.
  • Potbil inwáantaj ajqʼij souʼtikin.
  • Humildeʼ.

Kʼulil:

  • Joʼokʼolil kaxanchaj, bolon tiʼ.
  • Mookʼolil kaxan óol yéetel wéensik.
  • Yaan u kuxtalil nojoch kalkbaʼ, mix tuʼux béey.

Kame

Kame

Significado

Muerte o dueño de la oscuridad

Tsʼáaniloʼob:
Síimboloʼil kíimak. U toholilil jatsʼuts jumpʼéel púutsʼil: chukulil túumben yéetel jaatsʼilil. Mentaj “Chʼujuk”, kʼuxaj le nojoch bʼuʼuk' tecolote. U beelil tsʼíib u kiʼimak ku kʼukʼul teʼ u tziitʼilil ichil le tʼzik.

Le kʼuux tuukun u baah máaxoʼob ku kíimen bejlaʼeʼ. U jatsʼutsilil u kaajal ku sáastik óol máaxoʼob; ka ichʼ mak jumpʼéel káajal. Ku tʼaanaj ichil wóolilil le nojoch nojoch winikoʼob; yaantal u nikteʼaj ku tsʼíibtik tiʼ chʼujuk siʼipil.

Takpʼakalil:

  • Icham kaʼan tu buʼulo ob – buenilil negocioʼob.
  • Kúuchilil tsol tsʼehchajuʼ yuumtsil.
  • Kúuchilil suutsʼilil puksiʼikʼal.
  • Kʼáat náajtalil baatsilil túumben jaatsʼilil.
  • Kʼáat paakatililoʼob chʼíibaloʼob.

Jóokʼol: Tijax Ichil: Iʼx

Chʼaikʼiloʼob:

  • Ajmen tsʼaak, kʼáankuntiʼ u wíinklilal.
  • Jach kʼáanant u yáanalilil tu xíimbalil baax.
  • Jiʼib, respetado, yáanal u báalamil óol.
  • Máax ku kaansik baʼax.
  • Yaantal u pʼeekʼ wíinikil clairvoyancia.

Kʼulil:

  • Jach kʼáankun u puksiʼikʼal.
  • Jatsʼuts aaysh jaatsʼilil tu peep.
  • Máax ku kʼaxsik u lúum kiʼimak mix keʼen a jantaj a puksiʼikʼal.
  • Taʼakuntik tu tsʼáan u tsʼíibel xmaʼ u puksiʼikʼal tu máakoʼob.

Kej

Kej

Significado

Venado

Tsʼáaniloʼob:
“Kej” u nawal le nuxiʼ, síimboloʼil chan píʼisiin chʼabʼal – le kajtalil kʼéetel le kajaʼanal. Máaxoʼob kúuchilil le kʼiʼin jach kʼáankun; siʼijil u puksiʼikʼalil tu meyaj. Jach sáamalilil kʼáanal u kʼáajtal, mix kʼíin xakáaj.

Le keej’ob ku sìisaj le kóokay: le kan tuunich, cheʼ, ja yéetel lúum le cuatro báalamilil joʼojol. Táan u xikin yéetel u kúuchilil.

Máaxoʼob tu kʼiʼin “Kej” ku kʼáat bejlaʼeʼ kʼáanalilil, juntúul kʼáancheʼlen máan u tsol – baʼax máax káajkunsaj baʼax yáanal. Icham yáantik u ajmejen tsʼíib.

Takpʼakalil:

  • Le kúuchilil pilas yéetel jach kʼáanant.
  • Yaantal u táanilil túumben tsʼáak.
  • Meyajon u máan táanilil balam ku chʼakmah bolon bejlae.
  • Ku tsʼáajtik puksiʼikʼal ichil kaxanchaj.
  • Meyajnoʼob ichil kʼáatchilil kaajal.

Tsol maaya: Chʼaik kʼeʼex – le kúuchilil jóokʼol.

Chʼaikʼiloʼob:

  • Ajkʼach wíinklilil.
  • Yaantal u tsʼaaikpajalilil.
  • Jach takpʼáal, naj túukul, kinsikbal, wíil.
  • Túukulilil balanceado ichil nup.

Kʼulil:

  • Yaantal u túukulilil xpaʼak u jeʼel.
  • Jach kʼáankun u puksiʼikʼal.
  • Jach bolon tiʼ puksiʼikʼalil maayaʼ.
  • Ch íibtik kajaʼanal.
  • Kúunsaj jach xaʼak.
  • U kúuchililil óol autoritario.
  • Kúuchililil kʼáat tʼaan u maayaʼiʼl.

Q

Q'anil

Significado

Semilla, simiente o conejo

Tsʼáaniloʼob:
Leloʼ u nawalilil kʼan, u síimboloʼil semilla yéetel k’ajóoltaʼal. Iikʼ tu yóokʼol le náajtal kʼaanal kaʼaj tushkaʼal le cuatro báalamilil kʼan, sak, boox yéetel chak ixiʼim. Ichil le bejlaʼeʼ píib kʼáat u jáatsʼ u meyaj – ja le qʼanil ku jantaj juntúul naj máakoʼ.

Takpʼakalil:

  • Nawalilil semilla.
  • Sujetlilil taanilil tuláakal kuxtal.
  • Kʼáat kʼáatchil kʼajóoltaʼal: uts jumpʼéel bej chi baach.

Kʼíinil: Fecundación yéetel Germinación

Chʼaikʼiloʼob:

  • Meyajnoʼob yéetel jóokʼol kʼáach chak kaajal.
  • Jach yámil kaaj máaloʼob kuxtaloʼob ichil in will.
  • Ajmísitaʼanoʼob.
  • Yaantal u chaambalilil jumpʼéel kʼáax óol.
  • Jach kʼáanantun túukul.
  • Yaantal u tsʼíibtalil, kʼáat tsol kʼaabaʼ.
  • Ajkʼáansamal ichil jatsʼutsililil.
  • Túukulilil inwáantaj nojoch.
  • Naʼatsiloʼob.

Kʼulil:

  • Koxol, xanej, tsʼutsʼ.
  • Tsʼéeloʼob kaxankaboʼ.ʼ
  • Tsʼáaj u beelil káajtalil.
  • Maʼ tu puksiʼik'al inwáantaj.
  • Táankum tsol kaxanqu.
  • Tsʼíibtunkiʼikʼ máan.
  • Chokoj óol, pʼaach óol.

Toj

Toj

Significado

Ofrenda, pago o lluvia

Tsʼáaniloʼob:
Le máakoʼob antiguamente tu tʼàan kʼicheʼ tʼaan “Tepescuintle”. Tu maayaʼ yucateco u kʼáabaʼ “Péekʼ”. U guardiánililil u jaʼatsʼilil kʼaax yéetel ixiʼim ka Ixmukane’ tu ts’íib. Síimboloʼil le ley, fidelidad yéetel autoridad.

Ku túukultik u beelilil meyaj u tʼaʼanilil le máakoʼob. Maan uts ku kʼaʼankuntik e jach chaambalil suud; tóop ku tsel u tsʼíib le distaancia tʼaanoʼob.

Takpʼakalil:

  • Kʼáat pachililil yéetel orden.
  • Máan u chaikbijil táan tuláakal baʼax muktan.
  • Kʼáat píib u jeʼelil u beelil, u xíimbal.
  • Kúuchilil tsol ajatsʼ sáastʼ séenbaʼal yéetel chichan a táan.
  • U tuukulilil protection tʼaanoʼob.

Jóokʼol: Iqʼ Ichil: Tijax

Chʼaikʼiloʼob:

  • Atento, ch'ich'il, jelaʼan tiʼ justiciaʼ.
  • Aj defendéetikoʼob.
  • Yumtsil yéetel sáast.
  • Aj a wilik baax ku kaxankuntik.
  • Bíin tʼaʼanoʼob yéetel maʼanáats.
  • Aj óoltaj óolilil.
  • U kʼíinil aj abogados.

Kʼulil:

  • Aak’ab, infiel.
  • Tzʼíibtun, mayaj.
  • Talan u puksiʼikʼalililil tu síipil kʼaʼam.
  • Kʼáankun u kʼíinil yushaj óolil.

Tz

Tz'i'

Significado

Perro o mapache

Tsʼáaniloʼob:
“B’atzʼ” u nawalilil wáay kʼuchil, ku representik le hiloʼil kʼáanil tiʼ u beelil kʼáajal. Kuyuch le historia cuando se tuʼux wéet, bey jun hilo kʼuch tu ja'atsʼ. Taaʼalilil le waktik u lúum.

Pa le nuptialililil, le kʼiʼin B’atz’ kʼuchulilil kajpʼeekʼ ka le ich kool Ajtzʼiib – le máax ku náajtajoʼob u tumen tiʼ Maayaʼ tsol. Kʼuchililil 8 B’atzʼ kʼuch u náaj pʼúuts'il, yéetel 40 kʼiin despues u meyaj.

Takpʼakalil:

  • Nawalilil k’oja’an k’aas óolililil tuxpej beelil máaxoʼob.
  • Tsʼíibtunilil kaajoʼob, k'aaxo'ob, ajt’aan u tsol.
  • Máax ka batabʼen tu báalamilil múuch’.
  • Meyajnoʼob ichil artesanía: tʼaanoʼ, báaleʼ, pʼeekʼtsol

Jóokʼol: Representación yéetel talento artístico

Chʼaikʼiloʼob:

  • Kʼáanantúul, atʼanil, chʼíibaloʼob.
  • Chéen u bin yaʼax.
  • Reservados.
  • Leloʼob ku k'aansik baʼax ku yilik.
  • Muxan yaantal u naʼatsil.
  • Rickoʼob bey tsoliloʼob.

Kʼulil:

  • Maʼatsʼilaʼ, kʼáankun.
  • Tʼupid, k’áanal mak.
  • Chíikbesaj kʼaax, kaxanchaj.
  • Jach kexel óol, slanderoso.
  • Máax ma yúuyaj yéetel mix túukulilil.
  • Takpʼáal yuʼum snaaʼ.
  • Débil óolilil.

B

B'atz'

Significado

Mono o hilo

Tsʼáaniloʼob:
“E” síimboloʼil beel yéetel destino. Max ku naʼatik u beel tiʼ máaxoʼob; guardiánil óoltaj u xíimbal. Kuxtalilil, trabajo yéetel puksiʼikʼal ku jach saʼasik tiʼ letiʼ.

Toj kʼáat saʼasik u beelilil jun máax, tu xikin ka maʼ tu kʼajóolt a kaʼajal. Le nawal ku páajtalik taʼan tu xikin yaantal a yil ajkʼab sáamal.

Takpʼakalil:

  • Tuumben beelil, paakatililil, chaan meyaj.
  • Saastik maʼaloʼob ooxlah kʼiʼin.
  • Kʼáat koʼolel óoltajoʼob tiʼ jumpʼéel puksiikal.
  • Protección tu xíimbalil pilótaloob.
  • Káat meyaj tsol tukultakav destino.

Jóokʼol: Kʼat Ichil: Ajpu

Chʼaikʼiloʼob:

  • Koolel, meyajiloʼob.
  • Yaan u puksiʼikʼal tuʼux kʼeekʼen kajoʼl.
  • Jáajil, xikin.
  • Aj viajero yéetel ajkojoʼob.
  • Máan pʼeekʼ, tuukul naʼats.
  • Cuidadosoʼob.

Kʼulil:

  • Táan u tʼaʼanoʼ yéetel mix tu kʼáat u yaraj.
  • Weensik u puksiʼikʼal tu yáanalil.
  • Jach chaach óol.
  • Nervioso, frágil.
  • Maʼ chʼíibal u bensaj u yaantal.

E

E'

Significado

Camino o diente

Tsʼáaniloʼob:
Aj síimboloʼil nohoch kool kʼaax – u jeʼelilil ixiʼim. Xook u tsʼíibnikaʼaj Jun Ajpu yéetel Ixbalamkeʼ tu jaatsʼililil kajaay Ixmukaneʼ. Bey juntúul tsíiminilil kʼíin – triúnfoʼil máaxoʼob kontra u kʼaaxilil.

8 Aj u kʼíin tu juntalilil u destinoʼ. Ku siʼijil tu kʼíinil u páajtalilil máaxoʼob ku yhdziltik bejlaeʼ.

Ku representik le kʼaaxal ixiʼim – u chʼíinbaliloʼob. U kʼíin táan wíilkajal u tsʼáajililoʼob paalaloʼob; juntúul jaatsʼililil kʼáat kʼáat u káas tiʼ u jelajkʼab.

Takpʼakalil:

  • Nawalik kajay yéetel ko’oleloʼob.
  • Kaanantik kajaay yéetel joʼolnaj.
  • U báalamilil kʼáanant u puksiʼikʼal tiʼ paalal.
  • Nawalilil úuchben artes tukuch.

Jóokʼol: Integridadil kuváaj

Chʼaikʼiloʼob:

  • Autoritario yéetel jatsʼuts.
  • Inteligenteʼ.
  • Strictoʼob.
  • Yáantal u nüupalilil yéetel paalaloʼob.
  • Fuerteʼ leéxico yéetel moral.
  • Atraído por filosofíaʼ yéetel teología.
  • Meyajiloʼob.
  • Joʼoy.

Kʼulil:

  • Katsʼuk.
  • Cháansamal pʼáas óol.
  • Nervioso.
  • Le gusta polémika.
  • Yáanal u beel, mix túukulilil.
  • Extremista.
  • Chʼichʼ jokes.
  • Mix constante tu kuváaj.
  • Variable.
  • Ku síijil tu paal.
  • U sáamalilil kʼúuchil.
  • Tʼaanil yéetel suutsʼil.

Aj

Aj

Significado

Caña o cañaveral

Tsʼáaniloʼob:
Ix u síimboloʼil kaambalil káak yéetel Túumben kiinil Ku. Representa le túumben kaaj chul bejlaʼeʼ tiʼ ich kooliloob, juyúuloob yéetel kabáaloob. Síimboloʼil báalam.

Representa le altár maaya – le tabʼal. Kʼuch kʼíin sáastaj kʼáat u kʼáatchilil kuxtal wáayiloʼob tu lúum, tanto domésticoʼob bey silvestreʼob. Kʼáat Ajaw jumpʼéel nichpabal yaʼax kúuchil u meyajiloʼob. Tiaʼal u kʼíin ku sáansamal u taal u jáalilil yaʼax velas.

Takpʼakalil:

  • Káat u yuumtalil puksiʼikʼal yéetel baah.
  • Invokaciónilil jáal.
  • Invokaciónilil kuxtal wáayiloʼob.
  • Kʼíin tsol baatsilil koʼoleloʼob.
  • Invokaciónilil pʼáatalilil ixiʼim u puxlukʼililoʼob.

Jóokʼol: Keme Ichil: Iqʼ

Chʼaikʼiloʼob:

  • Patsaj, koʼox, tsʼíin, nojoch óol, yaʼan óoltaj.
  • Tsʼíibtun, nojoch tʼáan.
  • U puksiʼikʼalilil jach sáast.
  • Inwáantaj kajaay.
  • Potbil inwáantaj ku máan u chʼochʼ.

Kʼulil:

  • Jach kʼáankun puksiʼikʼal.
  • Ten páajtalilil u tsʼáaj a óolil yéetel u chʼíin curt.
  • Joʼok u chiʼibaloʼob jaatsʼuts kʼax, koʼok.

I

I'x

Significado

Jaguar

Tsʼáaniloʼob:
Leloʼ u síimboloʼil kaambalil yéetel yaantal luʼum kaambal. Representa le tuʼux oʼokolil kajaay; altaroʼob maaya’ túumben jaatsʼil. U juyú, u witz yéetel u joʼop. Síimboloʼil báalam, baax tʼaʼan “Iʼx”.

Kʼuch kʼíin, kʼáat u kuxtal wáayiloʼob. Ajaw kʼáat nichpabalil ich ixiʼim, pakʼaloʼob, yaʼax velas – yaantal u puksiʼikʼalilil túumben luum. Kʼáat bʼuutsʼ puksiʼikʼalil máaxoʼob.

Takpʼakalil:

  • Kʼáat pakabal kʼáanant túukul yéetel baah.
  • Invokaciónilil jáal.
  • Invokaciónilil kuxtal wáayiloʼob.
  • Kʼáat baatsililil jaats máax.
  • Tu kʼíin ku kuxtal u puxlukʼil ixiʼim.

Jóokʼol: Keme Ichil: Iqʼ

Chʼaikʼiloʼob:

  • Patsaj, chʼíin, puksiʼikʼalilil koʼolel, nojoch óol.
  • Sáast túukul.
  • Máax yóokʼoltik jun kúuchililil puksiʼikʼal.
  • Kʼáat a yúuyaj.
  • Pájtalil líder maaya'.

Kʼulil:

  • Jach kʼáankun puksiʼikʼal.
  • Méeyaʼan, kolerosoʼob.
  • Tsʼíibtun, yeʼetsʼik.