Le uinal ku ya’abil ku jump’éel equivalente tu le k’iino’ob le kuxtal ya que ku ya’abil tu 20 k’iino’ob, ba’ale’ tu lugar le 12 le’elo’ob, le calendario Haab Maya ku ya’abil ku 18 le’elo’ob. Le uinalo’ob, aparte de contar le k’iin ku ya’abil para realizar ciertas actividades.
Le uinaloʼ ku túumben kʼáabaʼil kaajal. Ku súutkabal tuláakal báaxal najil – luʼum, lak, tsʼóol, naʼ, hipil – ka ku jáach pʼáatal najil kʼáancheʼ. Ku tsʼáaik 13 kʼíin óolal, maʼ u janal taabʼ ni chiʼil, maʼ u jach jatsʼuts nikteʼ; bix kaʼa máakoʼob u kʼáat óoksaj tumen óox uinaloʼob. Beyxan joʼol máakoʼob ku kʼúuchul tiʼ kaʼach yéetel aj kʼin, ku tsʼáay kopóol ichil pʼíibʼ yéetel u kʼáat u kʼáajóoltajil.
Ichil le uinaloʼ ku beetik kʼiin pocam tumen aj kʼin yéetel ah tsʼuul. Ku tsʼáay kopóol tiʼ Kinich Ahau Itzamná, tuʼux ku chan bejlaʼeʼ u nojoch aj kʼin. Ku tsʼáak haʼ jatsʼuts túun tu yóokʼol xíiw tiʼ u jíkʼil le wujiloʼob, ka u meentik u tsolíiloʼob u jaʼabil. Ku óokʼot Okotuil.
Le uinaloʼ kʼuchul kʼiin Ibcil Ixchel; ku jatsʼik le diosa Ixchel yéetel yumtsiloʼob tsʼáak (Itzamná, Citbolontun, Ahau Chamáhez). Ku óokʼot Chantunyab. Uukʼ kʼíinil, aj tzʼoon ku áantaj yumtsil kʼeekʼ (Ah Cancum, Zuhuyzib, Zipitabai), ku tʼáan u paakal yéetel pool keew; ku tʼóok u chiʼ, u pool, ka tu pas le 7 xaanil ac. Kʼáabaʼ in kʼáateʼ ku beetik tumen aj puleroʼob le óokʼot Chohom yéetel bin kʼáax ichil haʼ; ku áantaj yumtsil Abkaknexoi, Abpua, Ah Citzamalcun.
Ichil le uinaloʼ aj meliperoʼob yaʼalik u tsʼáatal, pero u kʼíin nojoch kʼáaxoʼ kʼáat tiʼ le uinal tsek. Aj kʼin yéetel tuukulkuxtaloʼob ku tsʼáaik óolal, yéetel juntúul máak ku bin voluntario.
Le uinaloʼ maʼ ku tsʼon kʼáab kʼiʼikʼ. Ku áantaj le bacaboʼob – túumben Hobnil – yéetel le jaʼasal kab nakʼ. Máakoʼob ku uʼuk balcheʼ (kab kʼáaxal lonchocarpus). Aj meliperoʼob ku tuʼux páajtal kab abundante.
Le uinaloʼ ku tuʼux kaʼachil tiʼ Kukulcán. Ku uʼuyaj le nojoch Nacom, ka tu kʼáat u jóokʼolil najil; ku okʼot Holkanakot, ku kʼubaj peekʼ ka tsʼáay jaʼ. Bey u kʼíin kʼuchul mayapán ku páajtal tu Maní Tuʼul Xiú; ku tsʼáay joʼ papluch kʼuutsʼiloʼob tiʼ templo yóokʼol joʼ kʼíin, kʼuchul Chikabán.
Ichil le uinaloʼ ku beetik le kʼiin Olob-Zab-Kamyax. Tuláakal báaxal meyaj ku waachʼ u sak luʼuch (cera azul). Ku tʼochpajal le paalaloʼob ich u pöʼokʼoʼoboʼ, óolal ku naʼat u tsʼíib meyaj u yúuchuloʼob. Bey baxloʼob ku múuchʼ tsolik u baʼax tʼaanil u kʼiin Mol.
Aj meliperoʼob ku kʼáat tiʼ yumtsiloʼob júumuloʼob jáabil yéetel saasil nikteʼ, tuʼux bin jaʼkab u choʼoláal. Tuʼux ku meentik patsʼal cheʼ kʼuuchiloʼob, ku chaach u chiʼoʼob; ku tʼóok u winikoʼob kʼáab kʼiʼikʼ tuʼux le kʼiʼin.
Le uinaloʼ ku beetik le kʼiin Ocná – súutkabal najil kʼu. Ku súut u joʼochʼoʼob nal yéetel u pʼíibʼiloʼob óolal, ka tsʼáay kopóol. Tuláakal íikʼoʼob de barro yéetel pʼíibʼ ku súutkabal tu jaʼabil yóokʼol jaʼabil.
Táanileʼ jumpʼéel kʼiin Ocná ka chéen chan sukún: ku súutkabal íikʼoʼoboʼob nal, tsʼáay kopóol ich pʼíibʼ, ka jóokʼol tuláakal íikʼ pʼíibʼ tumen tuʼux jaʼach jaʼatsʼ.
Ichil le uinaloʼ aj kʼin yéetel aj tzʼoon ku beetik penitencia tumen kʼiʼikʼ tsʼonil. Ku áantaj yumtsil caza, ku tsʼáay kopóol; bey xan máan u kʼáab kʼiʼikʼ le peekʼ le unaj kʼáax, u pʼóʼotʼ u wíich yumtsil.
Táan u yáanal jumpʼéel nojoch kʼiin chéen múutsʼ, óox kʼíin, yéetel kopóol, balchéʼ yéetel óolal tsol. Aj kʼin ku naʼat u tsʼáay tuʼux kúuchul u óolal tsʼaik óolal antes.
Le xchʼúupalil ku beetik le kʼiin Tupp Kak – chʼáan kʼaakʼ. Ku tsʼáay kʼáabsiloʼob pax, ka paʼach kʼaakʼ bejlaʼeʼ ich jaʼ, ka tuʼux ku luben. Tuláakal máakoʼob yéetel aj kʼin ku masajlaj sak luʼuch ich u kúuchulil escalera najil kʼu. Mix tsʼáaik óolal, chéen aj kʼin.
Bey juntúul u kʼáat chiʼobaʼ: máax yumtsil ku jach tsʼáaj ichil le pʼíit le jaʼabil, maʼ tuʼux tʼan u yáanal.
Ichil le uinaloʼ aj kʼáakaweroʼob ku áantaj yumtsil Chac Ek Chuah yéetel Hobnil. Ku ochʼ peekʼ kʼáakaw kʼeel, ku tsʼáay kopóol, ka tuʼux ku tʼan toloʼokʼ azul yéetel x tsʼíimin tuʼux chʼuup. Ka máakoʼob ku janal u ofrendaloʼob.
Le uinaloʼ le kʼiin Pacum Chac: joʼ akʼabal aj batab yéetel aj kʼin tiʼ nojoch kaaj ku áantaj Cit Chac Cob. Ku tsʼáay kopóol tiʼ Nacom joʼ kʼíin, ku okʼot Holkanakot. Ku ochʼ peekʼ, ku tuwaj kʼáan jaʼ kax, ka tsʼéen páajtal u kʼaam yóokʼol.
Durante Kayab yéetel Kumkú tu tuláakal kaajoʼob ku beetik Zabacilthan: ku tsʼeʼ, janal yéetel balchéʼ, para preparar le hoʼ kʼíinil uayeb.
Tiʼ Kayab yéetel Kumkú máax ku beetik Zabacilthan ichil sukuʼunoʼob; ku chiʼibaloʼob ofrenda, janal, balchéʼ, tu tantal u kʼáat u hoʼ kʼíinil uayeb.
Táan u kʼáajal le hoʼ kʼíin máak kʼáabaʼ uayeb; tuʼux máakoʼob maʼ kʼáat u najtalik, maʼ kʼáat u meyaj, tumen óolal ku tsʼóok u wóokol baʼax tu beetikoʼob ichil le kʼáatoʼoboʼ.